Sen, ktorý sa stal domovom.
Z lásky ku Kalábrii vzniklo Andy apartments.
Capo Vaticano · júl 2016
„Tu raz budem žiť.“
Niektoré miesta navštívime iba raz. Iné v nás zostanú celý život. Toto je môj príbeh o Kalábrii — a o sne, ktorý si na svoj čas počkal 25 rokov.
Miesto, kde moja duša býva
Do Kalábrie som prišla prvýkrát autom v júni 2001. Miesto som si vybrala náhodne z katalógu cestovnej kancelárie — Santa Maria del Cedro. Od prvej chvíle som cítila, že Kalábria je miesto, „kde moja duša býva“. Kde presne? V tom som ešte nemala jasno. Ale v živote má všetko svoj čas.
Ako to už býva, do našich snov vstúpia iné hry osudu: láska, práca, rodina, kariéra, vzdelávanie, zdravie aj úrazy — žijem totiž akčný život. Na nejaký čas život otočí naším kormidlom a my všetko odložíme na „potom“.
Návrat k sebe
V roku 2011 som sa po desiatich rokoch do Kalábrie vrátila. Sama so sebou, so zlomeným srdcom a vyčerpanou dušou. Kalábria nesklamala. Dobila mi baterky a pomohla mi chytiť nový smer. Po návrate som sa popri všetkých aktivitách a povinnostiach vydala na cestu inštruktorky Zumby a neskôr aj Aquazumby.
V roku 2013 som zorganizovala svoju prvú Zumba dovolenku pri mori — samozrejme v Kalábrii. Nasledovalo Toskánsko v roku 2014, opäť Kalábria v roku 2015 a Abruzzo v roku 2016.
Jedna lavička. Jedno želanie.
Hneď po návrate zo Zumba dovolenky v Abruzze som 14. júla 2016 odletela sama na zájazd do Capo Vaticano. O tejto lokalite som nevedela nič, vybrala som si ju pocitovo. Potrebovala som byť v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Keď som vystúpila z lietadla a prvýkrát sa nadýchla v Lamezia Terme, do očí mi vbehli slzy. Mávam ich po prílete dodnes.
Capo Vaticano ma uchvátilo. Liparské ostrovy, Stromboli, okolité mestečká, úžasní ľudia, atmosféra a Tyrhénske more. O to všetko som sa potrebovala podeliť.
Pri lavičke s pohľadom na pláž Grotticelle som v to leto vyslovila svoje želanie: „Tu raz budem žiť.“
Vystúpiť z komfortnej zóny
V lete 2017 aj 2018 som strávila tri mesiace v Santa Maria di Ricadi s projektom „Vystúp z komfortnej zóny“ — dovolenkou pre jednotlivcov trochu inak.
Po turbulentných rokoch plných obmedzení som sa v roku 2024 vrátila sama na dovolenku do Capo Vaticano. Môj sen tam na mňa stále čakal.
Zo sna sa stáva domov
V marci 2025 sa mi naskytla možnosť kúpiť malý domček, ktorý sa mi podarilo zrekonštruovať. Moje prvé vlastné miesto v Kalábrii. Môj syn vtedy povedal: „Mama, už si jednou nohou v Kalábrii.“ Od tej chvíle veci nabrali rýchly spád.
V septembri 2025 prišla možnosť kúpiť veľký starý dom. Predala som svoj byt v Bratislave a pustila sa do obrovskej rekonštrukcie podľa vlastných predstáv a možností. Prišiel ten správny čas.
Po mesiacoch každodennej driny a potu verím, že sa mi podarilo vytvoriť miesto v mojej vysnívanej lokalite Capo Vaticano. Miesto, kam môžu ľudia prísť obdivovať krásu krištáľovo čistého mora, nájsť nové priateľstvá, posedieť si večer na terase pri západe slnka, zažiť autentickosť okolitých miest a vychutnať si tú neopísateľnú energiu, ktorá prúdi všade navôkol.
Andy apartments som dokončila v júni 2026. Do rekonštrukcie som vložila obrovský kus svojho srdca.
